Označenia v jazyku menšiny

Vizuálna prítomnosť jazykov národnostných menšín na našich uliciach, námestiach, budovách, cestách vypovedá o skutočnosti, že v Slovenskej republike pri existencii štátneho jazyka sú uznané aj jazyky národnostných menšín ako súčasť kultúrneho bohatstva štátu a prostriedok dorozumievania sa občanov. Právna úprava uvádzania rôznych verejných označení a nápisov v jazykoch národnostných menšín v Slovenskej republike tkvie v myšlienke pluralizmu hodnôt. Slovenská republika, vychádzajúc zo svojich medzinárodných záväzkov a z Ústavy Slovenskej republiky garantuje právo uvádzania akýchkoľvek nápisov alebo oznamov na verejne dostupných miestach v jazykoch národnostných menšín.
 
Nápisy a oznamy určené verejnosti
Prvú kategóriu z hľadiska úpravy používania jazykov národnostných menšín tvoria tie verejné nápisy a označenia, ktoré možno uvádzať popri štátnom jazyku aj v jazyku národnostnej menšiny, a to na celom území Slovenskej republiky. Ide vlastne o všetky možné nápisy a oznamy, v obchodoch, na športoviskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách a nad nimi a na ďalších miestach verejne dostupných (napr. otváracie doby, cenníky, jedálne lístky, cestovné poriadky). Do tejto kategórie patria aj nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach. V zásade platí, že tieto nápisy a oznamy treba v každom prípade uviesť v štátnom jazyku. Nevylučuje to však, aby súčasne bol používaný aj jazyk národnostnej menšiny. Čo sa týka poradia, v obciach, ktoré sú uvedené v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 221/1999 Z. z (celkom 655 obcí), text v jazyku národnostnej menšiny môže byť na prvom mieste. V iných obciach na prvom mieste sa uvádza text v štátnom jazyku a až za tým môže nasledovať text v jazyku národnostnej menšiny. Text v štátnom jazyku nesmie byť uvedený menšími písmenami ako inojazyčný text.
Ďalšiu kategóriu tvoria označenia, ktoré v obciach uvedených v nariadení vlády č. 221/1999 Z. z. sa uvádzajú povinne aj v jazyku národnostnej menšiny, teda neuvedenie týchto nápisov v menšinovom jazyku je porušením zákonnej povinnosti. Ide o nápisy, ktoré sa týkajú ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov a sú uvedené na verejne dostupných miestach. Vzory týchto bezpečnostných značení sa uvádzajú v slovenských technických normách., najmä v slovenskej technickej norme č. 01 8012 – Bezpečnostné farby a značky (zatiaľ len v štátnom jazyku). Patria sem zákazové (napr. Zákaz fajčiť!), výstražné (napr. Nebezpečenstvo požiaru), príkazové (napr. Vstup len v ochrannej prilbe), záchranné (napr. Únikový východ) a požiarne (napr. Hasiaci prístroj) značky. Uvedená povinnosť sa vzťahuje na všetkých, t. j. na fyzické osoby, fyzické osoby podnikateľov, právnické osoby, orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy. V prípade porušenia tejto povinnosti môže byť fyzickým osobám podnikateľom, právnickým osobám, orgánom štátnej správy alebo orgánom územnej samosprávy uložená pokuta od 50 do 2500 eur. O uložení pokuty rozhoduje v mene Úradu vlády Slovenskej republiky podpredseda vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Ďalším povinne dvojjazyčne uvádzaným označením sú označenia orgánov verejnej správy. Táto povinnosť sa vzťahuje na orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy v obciach uvedených v nariadení vlády č. 221/1999 Z. z. Tu došlo k zmene najmä v tom, že podľa novelizovaného zákona č. 184/1999 Z. z. sa popri označení orgánu sa uvedie aj označenie obce v jazyku menšiny. Príklad správneho označenia je teda nasledujúci: Obecný úrad Gabčíkovo – Községi Hivatal Bős.
 
Označenia obcí - od od 1.1.2012 je účinný nový zoznam označení
Na dopravných značkách označujúcich začiatok obce a koniec obce, na rozhodnutiach vydaných v rámci správneho konania v jazyku menšiny a na budovách orgánov verejnej správy v obciach podľa nariadenia vlády č. 221/1999 Z. z. je uvádzanie označení obcí v jazykoch menšín povinnosťou. Do 30. júna 2011 bol zoznam označení obcí v jazykoch menšín súčasťou tzv. tabuľového zákona (zákon č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín), ktorý však bol zrušený. 1. januára 2012 nadobudne účinnosť nový zoznam označení obcí v jazykoch národnostných menšín, ktorý je súčasťou nariadenia vlády 221/1999 Z. z. Ide o záväzný zoznam označení obcí s maďarským, nemeckým, rómskym, rusínskym a ukrajinským obyvateľstvom, v jazykoch týchto komunít. Oproti zoznamu v tabuľovom zákone prináša nový zoznam niekoľko noviniek. Čo sa týka obcí s maďarským obyvateľstvom (na zozname ich je 512), dôjde k zmene v prípade 106 obcí. Tieto zmeny môžeme rozdeliť do troch kategórií:
  1. označenie obce v maďarskom jazyku nebolo uvedené v tzv. tabuľovom zákone, teda podľa novej úpravy má pribudnúť na začiatku obce a konci obce modrá tabuľa s označením obce v jazyku menšiny (napr. Štúrovo/Párkány, Hurbanovo/Ógyalla, Sládkovičovo/Diószeg – takýchto obcí je dokopy 23),
  2. označenie obce v maďarskom jazyku sa zmenilo oproti označeniu, ktoré bolo uvedené v tzv. tabuľovom zákone, teda modrá tabuľa na začiatku obce a konci obce sa má vymeniť (napr. Holice – doteraz: Egyházgelle, odteraz: Gelle, Sečianky – doteraz: Szécsénke, odteraz: Ipolyszécsényke – takýchto obcí je dokopy 23),
  3. označenie obce v maďarskom jazyku bolo uvedené v tzv. tabuľovom zákone v gramaticky nesprávnom tvare, teda modrá tabuľa na začiatku obce a konci obce sa má vymeniť (napr. Dvorníky-Včeláre – doteraz: Szádudvarnok-Méhész, odteraz: Szádudvarnokméhész, Strekov – doteraz: Kurt, odteraz: Kürt – takýchto obcí je dokopy 60).
V prípade obcí s rusínskym a ukrajinským obyvateľstvom došlo k zmenám v označení obcí najmä z gramatického hľadiska. Platí tiež, že 7 obcí s rusínskym, resp. ukrajinským obyvateľstvom nebolo uvedených v tzv. tabuľovom zákone, pričom 21 obcí tam bolo uvedených neopodstatnene. V prvom prípade modrá tabuľa pribudne na začiatku obce a na konci obce, v druhom prípade už neplatí povinnosť takúto tabuľu umiestniť.
Obcí, v ktorých žijú príslušníci rómskej národnostnej menšiny, sa zmena žiadnym spôsobom nedotkne. Keďže príslušníci rómskej národnostnej menšiny uprednostňujú názvy obcí v štátnom jazyku, označenia obcí v rómskom jazyku sa neuvádzajú ani na zozname obsiahnutom v nariadení vlády. Rómske označenie obcí sa teda neobjavia na modrých tabuliach na začiatku a konci žiadnej obce.
Príslušníci nemeckej národnostnej menšiny dosahujú dostatočný podiel na obyvateľstve v jedinej obci na to, aby sa označenie obce na dopravných značkách mohlo uviesť aj v jazyku menšiny. Ide o obec Kunešov/Kuneschau v okrese Žiar nad Hronom. V obci Krahule, ktorá bola uvedená tiež v tzv. tabuľovom zákone, zaniká povinnosť príslušných orgánov umiestniť tabuľu s nemeckým názvom tejto obce – teda s názvom Blaufuss.
Príslušné orgány (Slovenská správa ciest, samosprávne kraje a obce) sa majú pripraviť na splnenie povinnosti uvádzať označenia obcí na dopravných značkách označujúcich začiatok obce a koniec obce v jazyku menšiny do 30. júna 2012. To znamená, že v období medzi 1. januárom a 30. júnom 2012 sa majú osadiť, resp. vymeniť modré tabule v súlade s novelizovaným nariadením vlády č. 221/1999 Z. z.
Ak obyvatelia tej-ktorej obce nesúhlasia s označením obce v jazyku menšiny, ktoré je uvedené v nariadení vlády, obecné zastupiteľstvo môže o tejto otázke vypísať referendum podľa § 11a ods. 1 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Na takéto referendum sa vzťahujú všeobecné pravidlá miestneho referenda. Ak obyvatelia obce prostredníctvom referenda rozhodli o zmene označenia obce, táto zmena by sa mala premietnuť do nariadenia vlády č. 221/1999 Z. z. na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky.
Okrem dopravných značiek označujúcich začiatok obce a koniec obce sa označenia obcí v jazykoch menšín uvedené v nariadení vlády č. 221/1999 Z. z. uvádzajú povinne aj na rozhodnutiach vydaných v rámci správneho konania v jazyku menšiny a na budovách orgánov verejnej správy. Zákon dáva možnosť uvádzať tieto označenia aj na železničných staniciach, autobusových staniciach, letiskách a prístavoch.
Vaše otázky a podnety v súvislosti s otázkami používania jazykov národnostných menšín môžete adresovať na: Úrad vlády Slovenskej republiky, Sekcia národnostných menšín, Námestie slobody 1, 813 70 Bratislava, telefón: 02/57 295 619, e‑mail: petra.zavacka@vlada.gov.sk.
V nasledujúcom článku sa budeme zaoberať otázkami súvisiacimi s prípravou obcí na dvojjazyčnú úradnú agendu aj na základe nového nariadenia vlády Slovenskej republiky.
8451