Často kladené otázky

1. Kde môžu občania SR patriaci k národnostnej menšine používať svoj jazyk?
Podľa súčasného stavu príslušníci menšín môžu používať svoj jazyk slobodne na celom území Slovenskej republiky, v súkromí i na verejnosti, bez akýchkoľvek obmedzení. V úradnom styku možno používať jazyk menšiny v obciach, kde najmenej 20 % obyvateľstva tvoria príslušníci menšiny podľa údajov zo sčítania obyvateľov v roku 1991.
 
2. Možno používať jazyk menšiny v úradnom styku aj v obci, kde podiel obyvateľov patriacich k národnostnej menšine nedosahuje 20 % obyvateľstva?
Zákon umožňuje používať jazyk menšiny v úradnom styku ústne aj v takýchto obciach, ak s tým zamestnanec orgánu a všetky osoby zúčastnené na konaní (t. j. účastníci konania, svedkovia a pod.) súhlasia.
 
3. Môže občan SR patriaci k národnostnej menšine podávať na úrady žiadosti v jazyku menšiny?
Ak ide o obec, v ktorej možno používať jazyk menšiny v úradnom styku, občania majú právo podávať akékoľvek podania v jazyku menšiny a majú právo dostať dvojjazyčnú odpoveď, t. j. v štátnom jazyku a v jazyku menšiny, až na niektoré výnimky, ktoré ustanovuje zákon.
 
4. Aké úradné dokumenty možno požadovať v jazyku menšiny?
Od 1. júla 2012 môžu občania požadovať vydanie dvojjazyčného rodného listu, sobášneho listu a úmrtného listu, ako aj dvojjazyčného povolenia, potvrdenia, oprávnenia, vyhlásenia a vyjadrenia.
 
5. Kde možno používať označenia geografických objektov v jazyku menšiny?
Popri štandardizovanom slovenskom geografickom názve možno používať ekvivalenty v jazykoch menšín v odborných publikáciách, v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie ako aj v úradnej činnosti orgánov verejnej správy.
 
6. Treba povinne uvádzať všetky verejné nápisy v jazyku menšiny?
Povinne treba uvádzať iba informácie týkajúce sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov Slovenskej republiky (napr. Pozor, horľavina!, Nebezpečenstvo výbuchu!, Hlavný uzáver plynu a pod.). Akékoľvek iné nápisy sa však tiež môžu uvádzať aj v jazyku menšiny.
 
7. Môže byť na nápisoch na prvom mieste aj text v jazyku menšiny?
V obciach, kde sa v úradnom styku môže používať jazyk menšiny, pri verejných nápisoch nie je určené poradie jazykov, t. j. nič nebráni tomu, aby na prvom mieste boli nápisy v jazyku menšiny a až následne v štátnom jazyku.
 
8. Musia byť jedálne lístky v reštauráciách povinne aj v jazyku menšiny?
Existuje takáto možnosť, bez teritoriálneho obmedzenia, ale nejde o povinnosť vyplývajúcu z právnych predpisov.
 
9. Môžu občania SR patriaci k národnostnej menšine požiadať o zmenu svojho mena a priezviska do podoby v jazyku menšiny?
O zmenu mena na jeho cudzojazyčný ekvivalent (napr. z Jána na Hans, z Jozefa na József) a o zmenu priezviska do pravopisnej podoby v jazyku menšiny (napr. z Cveka na Zweck, z Kováča na Kovács) možno požiadať bez povolenia a bez poplatkov.
 
10. Možno používať jazyk menšiny aj v komunikácii s policajtmi, hasičmi a vojakmi?
Pokiaľ príslušný policajt, hasič alebo vojak ovláda jazyk menšiny, bez akýchkoľvek obmedzení ho môže používať v komunikácii s občanmi v obci, kde sa jazyk menšiny môže používať v úradnom styku.
 
11. Aké sú pravidlá používania jazyka menšiny v konaní pred súdom?
V občianskoprávnom konaní môže každý používať svoj materinský jazyk, súd je povinný zabezpečiť tlmočníka, resp. prekladateľa a trovy tlmočenia, resp. prekladania hradí štát. V trestnom konaní je zaručené právo na tlmočníka, resp. prekladateľa, ak obvinený, jeho zákonný zástupca, poškodený, zúčastnená osoba alebo svedok vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie. Trovy hradí aj v tomto prípade štát.
 
12. Čo môže občan SR patriaci k národnostnej menšine urobiť, ak mu boli porušené práva používať jazyk menšiny?
Ak príslušník národnostnej menšiny sa domnieva, že orgán verejnej správy svojím konaním porušil právo občana na používanie jazyka menšiny, môže sa obrátiť na Úrad vlády Slovenskej republiky, ktorý prešetrí, či ide o správny delikt podľa zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Tým nie sú dotknuté možnosti obrátiť sa na ďalšie inštitúcie, ktoré poskytujú pomoc v oblasti ľudských práv, t. j. na úrad verejného ochrancu práv, resp. na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva.