Ruská národnostná menšina

Prvé zmienky o Rusoch na Slovensku pochádzajú už z 9. storočia, dôkazom toho je aj zachovanie doteraz platných zemepisných názvov obcí, ako napríklad Ruská z roku 1195, Ruský Kazimír z roku 1363, Ruská Vôľa z roku 1357, Ruskov – pôvodné Rusja z roku 1303 a podobne. V danom období boli na území Slovenskej republiky usadení tzv. ruskí strážcovia.

Výraznejšie je spájané slovenské územie s Rusmi v nedávnejšej histórii. Väčšina vedeckých pracovníkov, ktorí sa zaoberajú otázkami sťahovania národov a migráciou, vyčleňuje v Rusku štyri vlny migrácie, niektorí dokonca päť.
Prvá vlna migrácie Rusov sa Slovenska netýkala. V druhej vlne na územie bývalého Československa prišlo po roku 1917 niekoľko tisíc mladých vojakov a dôstojníkov, príslušníkov Bielej armády, ako aj neveľké množstvo civilistov: žien, detí a celých rodín. Z tretej vlny migrácie, ktorá prebiehala v rokoch 1939 – 1950 na Slovensku v dôsledku politickej situácie, ktorá vznikla na Slovensku po roku 1948, zostalo v krajine len veľmi málo ľudí. Vo štvrtej vlne prichádzali na územie Slovenska členovia Interhelpa a ich rodiny. Išlo o občanov Československa, ktorí sa v rámci pomoci mladému ZSSR v 20-tych rokoch minulého storočia do Sovietskeho zväzu vysťahovali. Mnohí z nich si tam založili rodiny. Vracali sa aj slovenskí študenti, ktorí študovali v ZSSR a po štúdiách sa tam aj usadili. Motivácia týchto imigrantov je predovšetkým ekonomická. S postupným oslabovaním politického režimu v ZSSR, najmä po jeho rozpade, sa vytvorili podmienky pre legálne vysťahovalectvo.

Na Slovensku pôsobí niekoľko ruských spolkov ako napríklad Zväz Rusov na Slovensku, Zväz Rusov v Bratislave o. z., Občianske združenie Občina, Občianske združenie Považan, Zväz Rusov v Košiciach, ďalej sú to Občianske združenie Rossija, Súkromné centrum voľného času Rossija, Občianske združenie Mladá Rossija a Občianske združenie Rusko-slovenská družba, ktoré zabezpečujú už tradične konané podujatia, ktoré sú obľúbené aj medzi majoritným obyvateľstvom. Tradične sa organizujú podujatia ako Ruská pieseň nad Dunajom, Starý Nový god, Novoročné privítanie Deda Mráza a Snegurky, Večer ruskej piesne a romance VIII. ročník, Letná akadémia detí a mládeže, Mládežnícka konferencia, Filmový festival ruských filmov a pod.

Napriek tomu že v minulosti existovalo mnoho škôl s vyučovacím jazykom ruským, v súčasnosti existuje len Súkromné centrum voľného času Rossija, ktoré má vyučovanie v slovenskom a ruskom jazyku formou voľnočasových aktivít. Na ostatných školách sa vyučuje ruský jazyk ako cudzí jazyk, alebo formou kurzov a mimoškolských aktivít pre deti.

V oblasti neformálneho vzdelávania sa deti a mládež učia ruskému jazyku v prvom rade pri stretnutiach ruskej národnostnej menšiny, organizovaných primárne mimovládnymi organizáciami. Napríklad občianske združenie Mladá Rossija organizuje diskusný klub, ktorý sa koná každý týždeň v Súkromnom centre voľného času Rossija a účastníci počas dvoch hodín diskutujú na aktuálne témy v ruskom jazyku. V tomto centre sa taktiež pravidelne uskutočňuje premietanie nie len klasických, ale aj súčasných ruských filmov.
 

15137