Vystúpenie splnomocnenca na konferencii OBSE v Lunde (výber)

Politika vo vzťahu k národnostným menšinám má v každej spoločnosti veľký význam a preto som rád, že prebieha zodpovedná diskusia o implementácii Lundských odporúčaní.Menšinová politika moderného štátu má byť predovšetkým otvorená, založená na hodnotách slobody, demokracie a rovnosti. Jej základom má byť princíp subsidiarity. To platí aj pre kultúrnu a jazykovú rozmanitosť, ktorá patrí medzi základné hodnoty našej spoločnej Európy.
 
Príkladov toho, ako vyzerá nezodpovedný prístup k tejto otázke, sme v Európe videli už viac ako dosť. Menšinová politika štátov nemôže zakladať na nezodpovednom, krátkozrakom a neodbornom prístupe.
Prirodzene aj v tejto oblasti pretrvávajú problémy, ktoré sa zdajú byť neprekonateľnými. Práve preto im treba venovať ešte väčší priestor, treba o nich ešte viac diskutovať. Ak ich budeme riešiť naďalej len okrajovo, tým sa od efektívnych riešení len vzdialime.
Otázka účasti na verejnom živote v kontexte menšinových práv prešla v 90-tych rokoch minulého storočia zásadnou zmenou. Tieto zmeny vyvolali známe dramatické etnické konflikty v Európe.
Rovnosť medzi občanmi podmieňuje stabilitu a pokoj v spoločnosti ale tento rámec národnostných práv sa nerodil ľahko. Jedným z výsledkov týchto iniciatív bolo v roku 1999 prijatie Lundských odporúčaní týkajúcich sa účinnej účasti národnostných menšín na verejnom živote. Zmyslom Lundských odporúčaní je pomáhať jednotlivým štátom prijať také opatrenia, ktoré by pomáhali zmierniť existujúce napätie a pomohli plniť úlohu prevencie konfliktov. Účinná účasť národnostných menšín na spoločenskom živote je jednou zo základných súčastí mierovej a demokratickej spoločnosti, preto musia vlády prijať vo vzťahu k národnostným menšinám špecifické opatrenia, aby im umožnili zachovať vlastnú identitu. Uvedené odporúčanie patrí medzi tzv. inštrumenty mäkkého práva (soft law) v oblasti ochrany národnostných menšín. 
 
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že platná legislatíva Slovenskej republiky v oblasti ochrany práv národnostných menšín je v súlade s medzinárodnými normami. Nestačí však len mať dobré zákony, ale ide predovšetkým o praktický výkon národnostnej politiky štátu, o dostupnosť, vymáhateľnosť a kvalitu menšinových práv. V tejto oblasti bohužiaľ nemôžeme konštatovať, že za uplynulé dve desaťročia podarilo vyčerpať všetky možnosti. Aj plné zakomponovanie Lundských odporúčaní do menšinovej politiky SR stále zostáva pre SR výzvou.
V oblasti aplikácie práv národnostných menšín sa za posledné obdobie podarilo posunúť pozitívnym smerom na Slovensku. Vypracovanie aschválenie Akčného plánu ochrany práv národnostných menšín na roky 2016-2020 vládou SR so 7 operačnými cieľmi a viac ako 30 konkrétnymi úlohami vytvára predpoklad pre systematickú prácu. Tento zásadný materiál bol vytvorený v spolupráci zástupcov 13 národnostných menšín. V oblasti aplikácie jazykových práv sme prijali niekoľko zásadných systémových opatrení, ktoré takmer desať rokov chýbali. Disponibilné finančné prostriedky zo strany štátu na financovanie kultúry národnostných menšín, ktoré sú garantované zákonom, sa zdvojnásobili. Ich rozdeľovanie je v právomoci volených zástupcov menšín, čo je istou formou kultúrnej autonómie. V národnostnom školstve sa prijalo opatrenie na zachovanie tzv. malých škôl (škôl s menším počtom menšinových žiakov) a zvýšil sa finančný príspevok štátu na jedného menšinového žiaka.
Na to, aby sme vedeli zabezpečiť účinnú účasť menšín v správe vecí verejných, je potrebné prehodnotiť staré politické stratégie a v duchu nových výziev uplatniť nové postupy. Myslím si, že v tomto kontexte zostávajú Lundské odporúčania aj po 20 rokoch relevantným a inšpiratívnym nástrojom pre tvorcov menšinových politík. V kontexte Slovenska je prioritou v tomto procese pripraviť ucelený zákon o národnostných menšinách, ktorý by obsahoval konkrétne riešenia na posilnenie účasti národnostných menšín na verejnom živote, zaviesť nové strategické opatrenia na aplikáciu jazykových práv, posilnenie národnostného školstva a inštitucionálneho rámca ochrany práv národnostných menšín. Sú to zásadné výzvy, pred ktorými stojíme. Verím však, že otvoreným dialógom je možné tieto výzvy úspešne dotiahnuť do konca aj na základe pozitívnych príkladov z iných európskych krajín.
Záverom mi dovoľte popriať tomuto slávnostnému podujatiu veľa inšpiratívnych diskusií a množstvo praktických skúseností, z ktorých je možné vychádzať pri hľadaní odpovedí na naše špecifické otázky.

27133